Svadobné tradície nie sú prežitkom. Vyberte si, čo vám je blízke

Staré, nové, modré a požičané? Črepy, čepčenie nevesty  a redový tanec? Väčšine z nás sa pri téme svadobných tradícií vybavia práve tieto zvyky, ktoré rokmi zľudoveli a vo väčšej či menšej miere bývajú súčasťou každej svadby, nech je akákoľvek moderná. Nie, nejde o prežitok a pokiaľ svadobné tradície a zvyky šikovne zakomponujete do svojej svadby, môžu ju povýšiť na niečo hlbšie, dodať jej punc výnimočnosti a prepojenia s našimi predkami. Hoci žijeme v modernej dobe, nikdy nie je na škodu inšpirovať sa hodnotami predchádzajúcich generácií. Pokojne si ich môžeme jemne prispôsobiť a vybrať si len „čerešničky“, vďaka ktorým bude naša svadba ešte dokonalejšia.

Svadobné zvyky a tradície mali v minulosti pre mladomanželov naozaj veľký význam. Pomocou nich sa totiž snažili „poistiť si“ svoju lásku a rodinnú spokojnosť. Mali svoje presné a prísne pravidlá, ktorými sa riadilo množstvo generácií a mnohé sa, hoci v upravenejšej miere, zachovali až dodnes.

Pred svadbou

Už len samotné zásnuby sú tradíciou, ktorá má korene v dávnej minulosti. Pôvodne si ešte pred pokľaknutím pred nevestou nádejný ženích pýtal povolenie od jej otca, čo dnes už poznáme len z filmov, no zásnubná hostina či kvety pre budúcu svokru nie sú ani dnes ničím mimoriadnym. Prísne dodržiavaným zvykom bolo napríklad i pečenie koláčov, ktorého sa budúca nevesta zásadne nezúčastňovala, a to z jednoduchého dôvodu – znamenalo by to finančné strádanie budúcej rodiny, prípadne uplakané deti. Koláče preto zvykli napiecť ženy v nevestinej rodine a potom s nimi snúbenci, prípadne ich rodičia, postupne osobne obchádzali všetkých, ktorých chceli na svadbu pozvať. Dnes to máme oveľa jednoduchšie – pošta to urobí za nás a ušetríme množstvo času.

Vedeli ste napríklad, že rozlúčka so slobodou bola kedysi spoločná? Až neskôr sa budúca nevesta a ženích rozhodli „vyhodiť si z kopýtka“ poslednýkrát ako slobodní osve. Pôvodne sa to dialo noc pred svadobným obradom, v súčasnosti to býva z praktických dôvodov  radšej skôr, aby bolo dosť času na regeneráciu mladomanželov. Nik sa nechce pozerať na polo triezveho ženícha a nevestu s kruhmi pod očami. Niektoré páry však dodnes dodržiavajú tradíciu, že spia poslednú noc pred svadbou oddelene. 

Alfou a omegou svadby sú pre každú nevestu vždy svadobné šaty. Jedna ich má vysnívané už od detských čias, druhá si ich zháňa v zahraničí, prípadne „obehá“ desiatky salónov. Každá skrátka túži byť najkrajšia. Hlavnou zásadou a tradíciou je, že by si ich rozhodne žiadna nevesta nemala šiť sama, pretože by si mohla „zašiť cestu k šťastiu“. Biela farba je naozaj nevyhnutná – symbolizuje čistotu, ale aj vyriešenú minulosť a uzavreté predošlé vzťahy. Tabu by mali byť šaty modrej, zelenej a fialovej, ktoré podľa našich predkov predznamenávajú modriny v manželstve. A budúci ženích? Ten by ich mal uzrieť až pred oltárom.

Mať na svadbe niečo nové, staré, požičané a modré je dodnes mimoriadne obľúbené. Nič nás to nestojí a nechceme si predsa rozhnevať osud. Apropo, viete prečo modré? Symbolizuje to totiž vernosť v manželstve. 

Samotný svadobný závoj už dnes nemá každá nevesta, je skôr výnimkou, ktorá plní výlučne dekoratívnu funkciu. Pred rokmi sa ním však dievčatá chránili napríklad aj pred zlými duchmi.

Medzi dnes už pomerne neznáme zvyky patria aj drobnosti ako minca v ľavej topánke pre zabezpečenie bohatstva či štvorlístok v topánke pre šťastie. Ženích nesmel mať ani za nič na svete motýlika – inak by mohol nevestičke uletieť.

V minulosti bol výber  svadobnej kytice výlučne povinnosťou ženícha, v súčasnosti si ju už nevestičky vyberajú samy. „Pierko“ pre ženícha v rovnakom duchu sa zachovalo dodnes. Svadobná brána pred nevestinym domom už však nie – možno len v prípade veľkých vidieckych svadieb. Išlo však o krásny zvyk, ktorý symbolizoval vstup nevesty do nového života. Čím bola brána zdobenejšia, tým mal byť jej život veselší. 

Samotný svadobný obrad

Svadobné prstene sú symbolom kruhu, ktorý nemá začiatok ani koniec. Súvisí to s teóriou, že manželstvá sa vlastne uzatvárajú v nebi a manželia sú si teda predurčení od narodenia. Verili v to nielen kresťania, ale i dokonca i obyvatelia starovekej Číny. Pomerne moderné zvyky, ako je sypanie ryže kvôli plodnosti mali zase pôvod v Ázii. Okvetné lístky či lupene ruží sú už len našou alternatívou. 

Zamysleli ste sa niekedy nad významom družičiek? V minulosti nešlo o nič iné ako oklamať rovnako odetými krásnymi dievčatami zlých duchov, aby medzi nimi nespoznali nevestu. 

Dnes už mladomanželia vypúšťajú po obrade holubice naozaj len zriedka, v minulosti však išlo o celkom dôležitú súčasť obradu. Podľa toho, kam sa rozleteli, bolo hneď jasné, či budú mladomanželia kráčať bok po boku alebo sa ich cesty čoskoro rozídu.

Svadobná hostina

Azda úplne najviac zvykov a tradícií sa v súčasnosti zachovalo práve v tejto časti svadby. Či si už vezmeme len samotný prípitok s príhovorom, rozbíjanie črepov, ktoré musia mladomanželia pozametať a niekto im ich neustále rozkopáva, alebo spoločné jedenie polievky. Vzájomné kŕmenie sa symbolizuje manželskú spoluprácu a spravodlivé delenie. Medzi tradičné zvyky patrí aj krájanie torty mladomanželmi. Pozor, svoj kúsok z nej by mal dostať úplne každý hosť, inak budú mať ženích s nevestou menej šťastia. Ani tá najmodernejšia svadba sa nezaobíde bez tanca mladomanželov a rodičovského tanca a milým zvykom je hádzanie kytice slobodným dievčatám, pričom víťazka by sa mala do roka a do dňa vydať. Mladomanžel by zase mal bez pomoci rúk vyzliecť svojej vyvolenej podväzok a vystreliť ho medzi neženatých hostí. Pomerne obľúbený je dodnes aj únos nevesty, ktorú musí ženích nájsť a vykúpiť.

Čepčenie nevesty už dnes nie je až také frekventované, no predstavuje veľmi peknú vizuálnu časť svadby, keď sa za svetla sviečok nasadzovaním čepca stáva z dievčaťa žena. Ideálne je, keď túto časť na svadbe zastrešia členovia folklórneho súboru. 

Veľmi praktický a dodnes často praktizovaný je aj polnočný redový tanec,  počas ktorého každý, kto tancuje s nevestou, hodí do košíčka finančný príspevok na svadbu. Na oplátku dostane drobnú pozornosť a poldeci.

Svadobných tradícií a zvykov je naozaj neúrekom. Niektoré sú milé, iné vtipné, niektoré možno trošku pritiahnuté za vlasy. Žiadna svadba sa však bez nich rozhodne nezaobíde. Vyberte si preto na základe svojich preferencií a uvidíte, že neoľutujete. Prispejú k neopakovateľným spomienkam, ktoré budú odkazom pre ďalšie generácie. 

Zdroj fotografií: Shutterstock

Pridajte Komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Návrat hore